streda 2. mája 2012

Kroky po ceste minulosti, súčasnosti a budúcnosti (publikované 24.2.2007)

Človek je zvláštny tvor. Aké je jeho poslanie netuším, no niektorí ľudia hovoria, že je tu nato, aby využíval všetky dary sveta, aby bol tým najvyšším stupienkom všetkých foriem života. S týmto tvrdením sa nestotožňujem.

Človek sa tým najvyšším stupienkom učinil sám svojím správaním a túžbou byť nadradený, byť pán. On určil pravidlá pre seba aj všetkých ostatných, nie boh ani príroda, len on sám. Takže poslanie nemá, ak si ho nevymyslí. Odpradávna, ako rástol, ako sa vyvíjal, s ním rástli jeho vlastnosti, ktoré ho jedného dňa zničia: chamtivosť, závisť, sebeckosť. Nech akokoľvek tieto vlastnosti potláča, v každom jednom sú. Aj ten najsvätejší človek ich kdesi v kútiku duše skrýval pred svetom.

Nato, aby bol človek mocný, aby si udržiaval svoje hlúpe pravidlá a aby ich dodržiavali aj iní, potreboval zmanipulovať istú časť ostatných ľudí. Čím viac, tým lepšie. Preto vymyslel slovo BOH. Tým, samozrejme, netvrdím, ze boh nemusí existovať, všetko je hra slov :) . Vyhlásil ho teda za všemohúceho, za stvoriteľa rozhodujúceho o živote a smrti a zaviedol jednoduché pravidlo: čokoľvek, čo mu nebude vyhovovať, je proti jeho bohu a je to teda zlé. To jest, ľudia nesmeli mať odlišný názor než ich boh, nesmeli robiť, čo mu nevyhovovalo a taktiež museli odvádzať istú časť svojho majetku. To bolo pekne premyslené ovládanie ľudí.

Len si všimnite, ako nás cirkev ovláda aj v súčasnosti, bez ohľadu nato, či veríte v ich boha alebo nie. Jednoduchý príklad: keď v bare tancuje takmer nahá žena, hlavne starší ľudia sa pohoršujú. Áno, až tak ďaleko siaha vplyv cirkvi. Poviete si: ale veď je to neslušné..a čo je slušné? Základy slušného správania položil kto? Nuž v Ríme to bol Gaius Octavius Augustus (augustus=vznešený). Ale potom ich ovplyvnila cirkev...iní ľudia...Hlavne, že v antike alebo v iných dávnych časoch bolo všetko trošku inak, tam by spomínaná skoro nahá teta nebola ničím zvláštna, možno účesom na tú dobu alebo make upom.

Myslíme si, že máme vlastný názor, ale je to skutočne tak? Nevtĺkol nám ho len niekto do hlavy, kým sme boli v nižšej sfére zmýšľania? Alebo si ho "prepožičiavame" od niekoho s predpokladom, že je správny? Ani netušíme, koľko ľudí s nami manipuluje, manipulovalo a bude manipulovať pod zámienkou, že je to náš vlastný názor. Nie, nerobia to kvôli náboženstvu, či nejakej organizácii, ale kvôli sebe. Kvôli svojej neuhasínajúcej túžbe po moci. V súčasnosti sa to možno už tak veľmi neprejavuje, ľudia sa už nedesia rozprávok o zatratení a podobných výmyslov niektorých šibalských hláv, čo je dobré aj nie.

Tak či onak, ľudia sa zničia sami, ak sa nenaučia chápať a vnímať svoje okolie, ak sa nezačnú pozerať aj očami druhých, ak si nepremyslia svoje skutky. Ak sa nenaučia takéto skutočne maličké no i veľmi dôležité veci, ovládnu ich vlastné chyby a postrčia ich do priepasti večného zabudnutia a ničoty, odkiaľ sa už späť vrátiť nedá. Nečakajte odo mňa ľútosť, lebo nie sme hodní ľútosti, mrzí ma len to, že budú trpieť aj nevinní: zvieratá, príroda a deti. No možno sa ešte stále môžme spamätať a vrátiť späť na križovatku a vybrať si inú cestu. Veď všetko sa dá, keď sa chce. Človek ma obdivuhodnú silu vôle, tak to využime a zmeňme koniec nášho bytia na začiatok doby pravdy, rešpektovania a dostatočnej sebakotroly i sebakritiky.

Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára